~ MOJE SLNIEČKO ~

 

 

  

Ahoj volám sa Ria ale panička mi dáva často aj iné prezývky (strašidlo, pyraňa, teliatko, herečka, mrkvičkaJ) Narodila som sa v chovnej stanici solipse spolu s mojimi 10 súrodencami . Musím dodať že som sa (bohužiaľ?) narodila bez ridge-u  a teda ako jedno z nechovných šteniatok no myslím že mi to na kráse neubralo. Keď som trošku podrástla prišla sa na mňa pozrieť jedna rodinka ktorej som sa asi zapáčila lebo o týždeň som už u nich bývala aj ja, síce v byte ale keďže so mnou chodili na poriadne prechádzky vôbec mi to neprekážalo. Už vtedy som bola taký malý čertík, zvalcovala som všetky sestričky a bratov, rada som hrýzla do kníh, do topánok a špárala sa v koši. Veď aj ma často vyhrešili keď som takto vyvádzala ale asi sa to oplatilo lebo už to nerobímJ. Hneď prvý deň u mojej novej rodinky som mala veľmi akčný. Za jeden deň som stihla ísť autobusom, ísť na záhradu kde som už nevládala a panička ma musela niesť, naspäť autom, prežila som svoje prvé kúpanie vo vani a tak hneď ako ma doutierali som padla ako mŕtva a spala až sa moja rodinka vyľakala či mi niečo nie jeJ často som sa stretávala s mojou maminou a súrodencami lebo sme bývali len kúsok od nich. Síce som svojej paničke občas naozaj nerozumela čo odo mňa chce pri výcviku ( a sama si prizná že to vôbec nebolo ľahké a robila veľa chýb), ani ja som nebola anjelik a občas som ju poriadne nahnevala. Častejšie som ju však rozosmiala napríklad keď som ako polročná vyskočila na kuchynskú linku a spapala čili-papričku.

 

 Jedno z mojich väčších vyšetrení u lekára bolo pri rentgéne kĺbikov a na paničkinu veľkú radosť (a samozrejme aj moju ) som bola zdravá ako repa a spokojne mohla ďalej behaťJ 

                                                                                   

 Mala som asi rok a pol keď sa moja rodinka rozhodla (v neposlednom bode aj kvôli mne), že sa presťahujeme do rodinného domu. Mám tu omnoho viac priestoru a aj keď spávam stále vnútri, cez deň sa môžem preháňať  po záhradeJ

   

 

 

 

 ~ ČO MÁM RADA ~ 

Moju paničku

  

 

A samozrejme rovnako mám rada aj ostatných členov rodinky

 

 

 

moju najlepšiu kamarátku Amali s ktorou chodím často na prechádzky 

   

 

 

Všetkých ostatných ridgebackovských kamarátov (Aresqa, Jamala, Cleušku, Bystyho, celú Jankinu svorku- Kittanka, Beatka, Bashi, a ostatnýJ) ale aj ostatných psích kamarátov.

 

Cvičák-  baví ma plniť povely medzi ostatnými psíkmi a milujem skákanie cez prekážky ( chodíme na cvičák v Modre )  

 

 Plávanie, plávam ako žralok 

Keď môžem naháňať mačky  alebo keď predbehnem ostatných  

 Hrabanie v zemi  

 Papať, papať a ešte raz papať – a teraz musí moja panička pripomenúť dva zážitky.

1. keď som mala asi 4 mesiace a bola som asi pol hodinku sama doma dostala som sa na balkón, prehrýzla obal vreca granúl a popapala som asi také dobré 2 kilá. Vyzerala som ako balón a ledva som chodilaJ No a to sa mi nestalo len raz, druhý krát to bolo asi keď som mala 6 mesiacov, týždeň ma mala strážiť Janka a ja som si granulky na týždeň spráskala hneď prvý deň keď som bola chvíľku sama na záhrade.  

 2. Mikuláš 2007- v novom domčeku spinkám na chodbe a inam chodiť mám zakázané preto moja panička nevedela pochopiť ako mi mohlo napadnúť spraviť niečo také. Totiž keď sa poobede vrátila zo školy zistila že som išla do jej izby a poriadne sa napapala, povyťahovala som si z mikulášskych balíčkov to na čo som mala chuť, takže nakoniec chýbala jedna biela milka čokoláda, veľka forte čokoláda, tofiffee bonboniéra a fererro bonboníera. Ostatné som nechala tak. Keď to panička zistila veľmi sa zlakla a volala veterinárovi či sa mi nemôže niečo stať. Ten ju upokojil že by to nemala byť nič vážne ale že mám dostať veľa vody a na 100 percent to všetko vyvrátim. A čo ja? Nič som nevyvrátila, spokojne som čučala na svojom pelechu a odfukovala...

  

 

 

 

~ ČO NEMÁM RADA ~

 

 Keď ma vyhrešia  

Keď mám ísť k veterinárovi (nie že by som nejak veľmi protestovala skôr sa veľmi snažím byť neviditeľlnáJ ) keď som chorá, alebo mám kliešťa alebo mi strihajú pazúriky 

Keď vonku prší, ale tak naozaj veľmi a nemôžem ísť s paničkou na poriadnu dlhú prechádzku (ale obyčajný nie veľmi silný dážď nám vôbec nevadí)

 Keď ma príliš dlho drhnú vo vani  

Keď nedostanem toľko papať ako by som chcela (čiže prakticky som nespokojná vždy, ale nieJ...)